logo Revue Dialog
Sdružení STRED
Revue DIALOG
Informační servis
Web
+

Revue DIALOG

Revue DIALOG 1/2008
Revue DIALOG 3/2007
Revue DIALOG 2/2007
Revue DIALOG 1/2007
Září 2006
Červen 2006
Duben&květen 2006
Březen 2006
Únor 2006
Leden 2006
Prosinec 2005
Listopad 2005
Říjen 2005
Září 2005
Srpen 2005
Červenec 2005
Červen 2005
Květen 2005
Duben 2005
DIALOG&Editorial
DIALOG&Robert Kvaček
Téma&... Memoáry
Polemika&Kritika
Kultura&Společnost
DIALOG&Osobnost
DIALOG&Střední Evropa
DIALOG&Studie
Redakce Revue DIALOG
+

Krátce&Aktuálně

6. srpna 2008(Věda)
Každé třetí dítě v Německu má rodiče z řad migrantů, takové jsou závěry studie, kterou zveřejnil Spolkový úřad pro statistiku ve Wiesbadenu. Ve dvacetisedmi procentech z 8, 6 milionu německých rodin je alespoň jedním rodičem cizinec nebo vlastník pasů dvou rozličných států. Co se týče počtu dětí, tak v rodinách "původních obyvatel" převažuje jedno či dvě děti. U početnějších rodin s třemi a více dětmi je více jak polovina složená z migrantů. Zajímavé je, že ve starých spolkových zemích je procento rodin se zahraničním původem (30%) více jak dvakrát tak velký než-li u rodin nových spolkových zemí bývalého DDR (14% a mimo Berlín).Rodiny s migračním základem mají obecně tedy více dětí (1, 74% na ženu) než rodiny "čistě německé" (1, 56%).   (tk)

5. srpna 2008(Různé)
Nová konkatedrála v Prešově povyšuje význam města v hierarchii katolické církve. Titul konkatedrály přináší farnímu kostelu povýšení z církevního pohledu.Když košický arcibiskup Alojz Tkáč oznámí 9. srpna slavnostně rozhodnutí svatého otce, bude kostel zastupujícím katedrální chrám sv. Alžběty v Košicích. Zatímco doposud byl Prešov pro katolické věřící obyčejným městem a pro evangelíky a ortodoxní sídlem biskupa, nabude na významu i pro římskou církev. Prešovský kostel se stane druhou kontokatedrálou na Slovensku. První a zatím jedinou je popradská, kam přesunul své sídlo spišský biskup Ján Vojtaššák.   (tk)

17. května 2008(Sport)
Slavia Praha po dvanácti letech slaví fotbalový titul! Znamená to, že si „červenobílí“ během jednoho roku splnili hned tři velké sny - zahrát ligu mistrů, otevřít nový stadion a získat ligový titul. Druhá Sparta Praha nezvládla konec sezóny, nevyhrála čtyři poslední ligové zápasy, čímž prokázala psychickou labilitu, která byla dlouhá léta vyčítána právě Slavii. Pražská „S“ se pokusí bojovat o místo v Lize mistrů, do poháru UEFA se probojoval třetí Baník Ostrava a finalista poháru Slovan Liberec. Ligu opouštějí Bohemians 1905 a Siad Most. V dalších středoevropských ligách dominovaly favorité; v Německu zvítězil Bayern Mnichov, Rakousku Rapid Vídeň, na Slovensku Artmedia Bratislava, Polsku Wisla Kraków a v Maďarsku se ještě rozhodne mezi týmy Debrecínu, MTK Budapěšť a Dojzy Újpéšť.
Slavia Praha - mistr ligy

Slavia Praha - mistr ligy

Zdroj:www.slavia.cz

(tk)

28. dubna 2008(Kultura)
Analogová zemská TV skončí v ČR do listopadu 2011. Česká vláda chce, aby tradiční analogové zemské TV vysílání na většině území ČR skončilo do 11.11.2011 s výjimkou Zlínska a Jesenicka, kde by se tak kvůli technickým problémům na vysílačích mělo stát do června 2012. Vyplývá to z Technického plánu přechodu (TPP) na digitální zemské TV vysílání, jejž ve formě nařízení přijala vláda. Plán přechodu je založen na principu dobrovolnosti a jeho součástí nejsou mechanismy pro jeho vynutitelnost, vyplývá z návrhu nařízení, který předložilo ministerstvo průmyslu a obchodu. Nutností pro nástup digitálního zemského TV vysílání (zkráceně DVB-T) je totiž to, aby současní vysílatelé Česká televize, Nova a Prima dobrovolně vyměnili své analogové kmitočty, na kterých vysílají, za digitální. Bez vrácení analogových kmitočtů nevznikne prostor pro další digitální vysílání. Pokud Nova a Prima k TPP dobrovolně přistoupí a vrátí své analogové kmitočty, zákon počítá s tím, že by za tento krok obě stanice dostaly jednu vysílací licenci pro DVB-T navíc.   (dh)

25. dubna 2008(Různé)
Slovenský tiskový zákon podepsán. Slovenský prezident Ivan Gašparovič podle očekávání podepsal sporný tiskový zákon, který může podle vydavatelů ohrozit svobodu tisku. Tato právní norma, kterou prosadila koalice vedená premiérem Robertem Ficem, má platit od června. Zástupci vydavatelů a novinářů už dříve ohlásili, že zákon nejspíše napadnou u ústavního soudu. I kdyby prezident svůj podpis pod nové znění zákona nepřipojil, nezabránil by s velkou pravděpodobností jeho opětovanému schválení v parlamentu. Titulní stránky slovenských deníků v uplynulých týdnech na protest proti zákonu dvakrát vyšly v podobě parte s černě zarámovaným textem, v němž vydavatelé vyjádřili obavy o nezávislost tisku a redakční nezávislost v zemi. Návrh zákona opakovaně kritizovala také Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě (OBSE), slovenské novináře podpořili i jejich kolegové ze zahraničí, včetně českých.   (dh)

+

Anketa

Tibet by měl...

být pevnou součástí Číny (21 %)
mít v rámci Číny širší autonomii (15 %)
být nezávislým státem (35 %)
(12 %)
to není otázka pro anketu (18 %)
+

Login

Nepřihlášen.
+

Vyhledávání

 
+

Jazyk

Česky Deutsch English

DIALOG&Střední Evropa

Quo vadis, visegrádska ľavica a pravica?

V tejto rubrike Vám priblížime cyklus o súčasnej politickej situácii vo visegrádskych krajinách. Kam smeruje politika pravice, resp. ľavice a ako sa vyvíja politické spektrum v týchto štátoch.

V prvej časti si stručne predstavíme politické dianie po posledných parlamentných voľbách v krajinách Visegrádskej štvorky (so zameraním na Maďarsko a Poľsko). V ďalších dieloch sa postupne budeme venovať jednotlivým predstavám pravice a ľavice, napr. na ekonomickú transformáciu, problematiku v školstve, v zdravotníctve a pod. a uplatňovaniu týchto predstáv priamo v politickej praxi. O tom, kto má najväčšiu šancu viesť krajiny po najbližších voľbách, či sa bude jednať o smerovanie viac "doľava" alebo "doprava". Zameriame sa aj na konfrontáciu ekonomických reforiem v krajinách Visegrádu.

Po posledných parlamentných voľbách v štátoch Visegrádskej štvorky sa kontinuitu v politickom vládnutí podarilo zachovať v Česku a na Slovensku.

Česká ľavicová strana sociálnych demokratov síce vládu zostavila spoločne s dvoma menšími stredovými stranami s KDU-ČSL a s Úniou svobody, ale postavenie ČSSD, i v určovaní politickej línie, bolo a je viac-menej dominantné. Po voľbách, do leta 2004, krajinu viedol Vladimír Špidla. Dňa 28. júna 2004 odstúpil z vedenia strany i vlády. Premiérom novej rekonštruovanej vlády sa stal Stanislav Gross z ČSSD. V súčasnosti sa Česká republika zmieta vo veľkej vládnej kríze. Ministerský predseda vlády S. Gross začiatkom apríla oznámil svoj odchod a za svojho možného nástupcu vybral diplomata — Veľvyslanca pri EÚ Jana Kohouta. Dňa 9. apríla mu to "odobrila" i jeho materská strana.

Na Slovensku vládu vytvorilo pravicové zoskupenie štyroch strán, dvoch staronových - Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) a Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) a dvoch nových - Maďarská koalícia (po prvýkrát politický subjekt reprezentujúci maďarskú menšinu na Slovensku je súčasťou vlády) a liberálna Aliancia nového občana (ANO). V Dzurindovej vláde vystriedali dve ľavicové strany: Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá vo voľbách v septembri 2002 úplne prepadla (prekvapujúco neprekročila ani prah päťpercentnej voliteľnosti, a tým pádom sa nedostala ani do parlamentu) a SOP (od tej sa to ani neočakávalo).

V Maďarsku po dvojkolových parlamentných voľbách v roku 2002 vládu zostavili ľavicové politické subjekty v čele s ministerským predsedom Péterom Medgyessym. Ľavicová koalícia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a menšieho Zväzu slobodných demokratov (SZDS) nahradila pravicovú koaličnú vládu Viktora Orbána (FIDESZ - MDP). Vo voľbách získala však prevahu len o vlások a v parlamente disponuje tesnou väčšinou piatich hlasov. Ľavicové politické sily sa tak opäť po štyroch rokoch dostali k politickej moci. Dňa 20. augusta minulého roku však P. Medgyessy z funkcie premiéra rezignoval. Nečakane tak skomplikoval situáciu maďarskej vládnej koalícii socialistov a liberálov. Ani jeden z koaličných partnerov si však neprial predčasné voľby. S veľkou pravdepodobnosťou by ich totiž vyhral opoziční Zväz mladých demokratov (FIDESZ). Po P. Medgyessym sa premiérom stal minister mládeže a športu (z jeho vlády) Ferenc Gyurcsány. Prísahu do rúk prezidenta Ferenca Mádla zložil vlani - 4. októbra.

V roku 2001 voľby v Poľsku, taktiež po štyroch rokoch, vyhrala ľavica. Vládu zostavil predseda víťazného Zväzu demokratickej ľavice (SLD) Leszek Miller. Pravicové strany - konzervatívna Volebná akcia Solidarita (AWS; Volebná akcia Solidarita pravice - AWSP) a Únia slobody (UW) - z vlády pravého stredu Jerzyho Buzeka sa tak znovu ocitli v opozícii, pričom sa ani nedostali do parlamentu. Po tzv. Rywinovej afére (Rywingate; ktorú vám bližšie predstavíme v niektorom našom ďalšom čísle), ako aj v súvislosti s ďalšími korupčnými škandálmi v Poľsku, ale aj s problémami v reforme zdravotníctva sa predseda vlády L. Miller dostal do neudržateľnej situácie a preto 2. mája 2004 - teda deň po vstupe Poľska do EÚ - odstúpil. V súčasnosti je poľským premiérom Marek Belka, univerzitní profesor ekonómie a bývalý "dvojnásobný" minister financií. Šéfuje dočasnému kabinetu, ktorý v parlamente navyše nemá väčšinu. Začiatkom marca tohto roku však M. Belka oznámil, že 5. mája podá demisiu. Zároveň vyzval poslancov, aby k tomuto dátumu schválili rozpustenie doterajšieho parlamentu, a umožnili tak vypísanie predčasných volieb. Mali by sa uskutočniť v priebehu júna. Pritom riadne voľby do zákonodarného zboru (Sejmu) sa v Poľsku majú, resp. by sa mali konať na jeseň tohto roku. Prezident Alexander Kwaśniewski však oznámil, že Belkovu demisiu neprijme. M. Belka zrejme bude musieť vo funkcii zostať a doviesť Poľsko k riadnym voľbám.

Toľko na úvod. Už v najbližšom čísle nášho periodika vám priblížime dianie vo visegrádskych krajinách na konkrétnu tému.

Radovan Čaplovič

Autor je historik a publicista

Čo prezrádzajú vybrané štatistické údaje?

Hrubý domáci produkt (HDP) vo visegrádskych štátoch v roku 2004
HDP na hlavu[1]rast HDP v % (2004)deficit ver. financií (% z HDP)
Česko 62,4 4,0 3,0
Slovensko 49,1 5,5 3,3
Poľsko 42,4 5,4 4,8
Maďarsko 55,3 4,0 4,5

Zdroj: Eurostat, ČSÚ a archív

Aké boli v roku 2004 mzdy[2] vo visegrádskych krajinách (V 4)
Česko 695 USD
Slovensko 467 USD
Poľsko 600 USD
Maďarsko 725 USD

Zdroj: Economist Intelligence Unit

Hodnotenie dlhodobých záväzkov v lokálnej mene (krajín V 4) ratingovou agentúrou Standard&Poor`s[3]
rating (2004)perspektíva (2005)
Česko[4] A stabilná
Slovensko A stabilná
Poľsko A negatívna
Maďarsko A stabilná

[1] Údaje sú v percentách za rok 2003, pričom hodnota 100 vyjadruje priemer v bývalej 15-tke členských štátov EÚ.

[2] Priemerné hrubé mesačné platy v amerických dolároch (USD).

[3] Rating - vo svete financií znamená hodnotenie ekonomiky daného štátu, t. j. vysvedčenie, v podstate "známkovanie", ktoré udeľujú renomované svetové ratingové agentúry. Stupeň A patrí k stabilnému; napr. A+ je vyšší rating. Čo pre zmenu znamená zníženie ratingu? Nižší rating hodnotenia znamená vyššie riziko, a teda to vedie k predražovaniu správy štátneho dlhu danej krajiny.

[4] Podľa hodnotenia ratingovej agentúry Fitch koncom roku 2004, napr. Slovensku zvýšila dlhodobý rating pre záväzky v cudzej mene na "A-" (rovnaký rating má aj Česká republika), pre záväzky v domácej mene taktiež rating Slovenska bol zvýšený na "A+". Česká republika má však v domácej mene hodnotenie "A".


(nahoru)

Revue Dialog. Kulturně společenská revue pro střední Evropu. Vydává sdružení STRED -- Středoevropský dialog, http://dialog.stred.org, dialogzavinacstred.org. Šéfredaktor: Dominik Hrodek. Zástupce šéfredaktora: Tomáš Kavka. Technický redaktor: Jan Vršovský. Vedoucí rubrik: José Provazník (Polemika&Kritika), Jan Richter (Kultura&Společnost) Tomáš Dvořák (Genius loci, Genius locomoti), Tomáš Kavka (Střední Evropa), Jan Očenášek (Osobnost, Historické okénko, Studie).