| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
DIALOG
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Quo vadis, visegrádska ľavica a pravica?V tejto rubrike Vám priblížime cyklus o súčasnej politickej situácii vo visegrádskych krajinách. Kam smeruje politika pravice, resp. ľavice a ako sa vyvíja politické spektrum v týchto štátoch. V prvej časti si stručne predstavíme politické dianie po posledných parlamentných voľbách v krajinách Visegrádskej štvorky (so zameraním na Maďarsko a Poľsko). V ďalších dieloch sa postupne budeme venovať jednotlivým predstavám pravice a ľavice, napr. na ekonomickú transformáciu, problematiku v školstve, v zdravotníctve a pod. a uplatňovaniu týchto predstáv priamo v politickej praxi. O tom, kto má najväčšiu šancu viesť krajiny po najbližších voľbách, či sa bude jednať o smerovanie viac "doľava" alebo "doprava". Zameriame sa aj na konfrontáciu ekonomických reforiem v krajinách Visegrádu. Po posledných parlamentných voľbách v štátoch Visegrádskej štvorky sa kontinuitu v politickom vládnutí podarilo zachovať v Česku a na Slovensku. Česká ľavicová strana sociálnych demokratov síce vládu zostavila spoločne s dvoma menšími stredovými stranami s KDU-ČSL a s Úniou svobody, ale postavenie ČSSD, i v určovaní politickej línie, bolo a je viac-menej dominantné. Po voľbách, do leta 2004, krajinu viedol Vladimír Špidla. Dňa 28. júna 2004 odstúpil z vedenia strany i vlády. Premiérom novej rekonštruovanej vlády sa stal Stanislav Gross z ČSSD. V súčasnosti sa Česká republika zmieta vo veľkej vládnej kríze. Ministerský predseda vlády S. Gross začiatkom apríla oznámil svoj odchod a za svojho možného nástupcu vybral diplomata — Veľvyslanca pri EÚ Jana Kohouta. Dňa 9. apríla mu to "odobrila" i jeho materská strana. Na Slovensku vládu vytvorilo pravicové zoskupenie štyroch strán, dvoch staronových - Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) a Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) a dvoch nových - Maďarská koalícia (po prvýkrát politický subjekt reprezentujúci maďarskú menšinu na Slovensku je súčasťou vlády) a liberálna Aliancia nového občana (ANO). V Dzurindovej vláde vystriedali dve ľavicové strany: Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá vo voľbách v septembri 2002 úplne prepadla (prekvapujúco neprekročila ani prah päťpercentnej voliteľnosti, a tým pádom sa nedostala ani do parlamentu) a SOP (od tej sa to ani neočakávalo). V Maďarsku po dvojkolových parlamentných voľbách v roku 2002 vládu zostavili ľavicové politické subjekty v čele s ministerským predsedom Péterom Medgyessym. Ľavicová koalícia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a menšieho Zväzu slobodných demokratov (SZDS) nahradila pravicovú koaličnú vládu Viktora Orbána (FIDESZ - MDP). Vo voľbách získala však prevahu len o vlások a v parlamente disponuje tesnou väčšinou piatich hlasov. Ľavicové politické sily sa tak opäť po štyroch rokoch dostali k politickej moci. Dňa 20. augusta minulého roku však P. Medgyessy z funkcie premiéra rezignoval. Nečakane tak skomplikoval situáciu maďarskej vládnej koalícii socialistov a liberálov. Ani jeden z koaličných partnerov si však neprial predčasné voľby. S veľkou pravdepodobnosťou by ich totiž vyhral opoziční Zväz mladých demokratov (FIDESZ). Po P. Medgyessym sa premiérom stal minister mládeže a športu (z jeho vlády) Ferenc Gyurcsány. Prísahu do rúk prezidenta Ferenca Mádla zložil vlani - 4. októbra. V roku 2001 voľby v Poľsku, taktiež po štyroch rokoch, vyhrala ľavica. Vládu zostavil predseda víťazného Zväzu demokratickej ľavice (SLD) Leszek Miller. Pravicové strany - konzervatívna Volebná akcia Solidarita (AWS; Volebná akcia Solidarita pravice - AWSP) a Únia slobody (UW) - z vlády pravého stredu Jerzyho Buzeka sa tak znovu ocitli v opozícii, pričom sa ani nedostali do parlamentu. Po tzv. Rywinovej afére (Rywingate; ktorú vám bližšie predstavíme v niektorom našom ďalšom čísle), ako aj v súvislosti s ďalšími korupčnými škandálmi v Poľsku, ale aj s problémami v reforme zdravotníctva sa predseda vlády L. Miller dostal do neudržateľnej situácie a preto 2. mája 2004 - teda deň po vstupe Poľska do EÚ - odstúpil. V súčasnosti je poľským premiérom Marek Belka, univerzitní profesor ekonómie a bývalý "dvojnásobný" minister financií. Šéfuje dočasnému kabinetu, ktorý v parlamente navyše nemá väčšinu. Začiatkom marca tohto roku však M. Belka oznámil, že 5. mája podá demisiu. Zároveň vyzval poslancov, aby k tomuto dátumu schválili rozpustenie doterajšieho parlamentu, a umožnili tak vypísanie predčasných volieb. Mali by sa uskutočniť v priebehu júna. Pritom riadne voľby do zákonodarného zboru (Sejmu) sa v Poľsku majú, resp. by sa mali konať na jeseň tohto roku. Prezident Alexander Kwaśniewski však oznámil, že Belkovu demisiu neprijme. M. Belka zrejme bude musieť vo funkcii zostať a doviesť Poľsko k riadnym voľbám. Toľko na úvod. Už v najbližšom čísle nášho periodika vám priblížime dianie vo visegrádskych krajinách na konkrétnu tému. Radovan Čaplovič Autor je historik a publicista Čo prezrádzajú vybrané štatistické údaje?
Zdroj: Eurostat, ČSÚ a archív
Zdroj: Economist Intelligence Unit
[1] Údaje sú v percentách za rok 2003, pričom hodnota 100 vyjadruje priemer v bývalej 15-tke členských štátov EÚ. [2] Priemerné hrubé mesačné platy v amerických dolároch (USD). [3] Rating - vo svete financií znamená hodnotenie ekonomiky daného štátu, t. j. vysvedčenie, v podstate "známkovanie", ktoré udeľujú renomované svetové ratingové agentúry. Stupeň A patrí k stabilnému; napr. A+ je vyšší rating. Čo pre zmenu znamená zníženie ratingu? Nižší rating hodnotenia znamená vyššie riziko, a teda to vedie k predražovaniu správy štátneho dlhu danej krajiny. [4] Podľa hodnotenia ratingovej agentúry Fitch koncom roku 2004, napr. Slovensku zvýšila dlhodobý rating pre záväzky v cudzej mene na "A-" (rovnaký rating má aj Česká republika), pre záväzky v domácej mene taktiež rating Slovenska bol zvýšený na "A+". Česká republika má však v domácej mene hodnotenie "A". |
Revue Dialog. Kulturně společenská revue pro střední Evropu. Vydává sdružení STRED -- Středoevropský dialog, http://dialog.stred.org, dialog
stred.org.
Šéfredaktor: Dominik Hrodek. Zástupce šéfredaktora: Tomáš Kavka. Technický redaktor: Jan Vršovský.
Vedoucí rubrik: José Provazník (Polemika&Kritika), Jan Richter (Kultura&Společnost) Tomáš Dvořák (Genius loci, Genius locomoti), Tomáš Kavka (Střední Evropa), Jan Očenášek (Osobnost, Historické okénko, Studie).