DIALOGStřední Evropa

Stredoeurópsky komentár

V našom stredoeurópskom priestore si určite zopár nenapraviteľných šoférov vydýchlo, keď 12. júna skončila týždňová, doposiaľ najväčšia dopravná akcia Jastrab. Projekt, ktorý je nazvaný podľa rovnomennej dopravnej akcie na Slovensku, obdoby českého Kryštofa, inicioval slovenský minister vnútra Vladimír Palko. V apríli na schôdzke premiérov v Budapešti ho podporilo šesť štátov strednej Európy – Visegrádska štvorka, Rakúsko a Slovinsko. Väčšina dopravných priestupkov sa podľa všetkého týkala prekročenia rýchlosti. Kompletné "stredoeurópske" výsledky, by nám mali byť známe v najbližších dňoch. V budúcnosti sa počíta s tým, že by sa projekt mohol zopakovať. Zostáva nám len dúfať, že kontroly na našich cestách sa stanú pravidelnejšími a najmä, že nepoučiteľní šoféri sa stanú poučiteľnými.

Premiéri Visegrádskej štvorky počas summitu V 4 v poľskom Kazimierz Dolny. Zľava Marek Belka, Jiří Paroubek a Mikuláš Dzurinda. Za nimi Ferenc Gyurcsány.

Foto: archiv

10. júna sa v poľskom meste Kazimierz Dolny uskutočnil summit premiérov krajín Visegrádu. Na schôdzke bolo hlavnou témou prejednávanie a hľadanie spoločného stanoviska k ratifikácii ústavy Európskej únie, ktorú v májovom, resp. júnovom referende odmietli občania Francúzska i Holandska. Stretnutie premiérov sa konalo niekoľko dní pred summitom EÚ v Bruselu. Zhodli sa, že ratifikačný proces ústavy EÚ musí pokračovať. Maďarsko a Slovensko už euroústavu schválili vo svojich parlamentoch., naopak Česko a Poľsko proces ratifikácie ešte len čaká. Po nesúhlasnom postoji voči euroústave v referendách vo Francúzsku a Holandsku sa lídri EÚ, ešte pred zahájením bruselského summitu EÚ (16. júna) rozhodli posunúť termín jej ratifikácie, aby sa tak vyhli možným porážkam aj v ďalších štátoch. Poľský prezident Alexander Kwaśniewski už 21. júna oznámil, že Poľsko odkladá referendum o európskej ústave plánované na 9. októbra spoločne s prvým kolom prezidentských volieb. Zdôraznil, že plebiscit by sa mal určite konať. Nový termín referenda podľa neho vyhlási až jeho nástupca, ktorý vzíde z prezidentských volieb. Česká republika zatiaľ oficiálne nerozhodla o tom, ako bude dokument ratifikovať. Či spôsobom schvaľovania v parlamente, alebo vypísaním referenda. Český premiér Jiří Paroubek je najviac naklonený predstave, aby sa referendum vypísalo až po budúcoročných júnových parlamentných voľbách. Opozičná Občianska demokratická strana (ODS) to odmieta a považuje referendum o euroústave, resp. jej ratifikáciu parlamentom za zbytočnú, keďže už dve krajiny ju v referende odmietli. Je presvedčená, že ratifikačný proces by sa mal ukončiť. Predsedovia vlád Visegrádskej štvorky však v poľskom Kazimierz Dolny nejednali iba o projekte euroústavy a o ich ďalšej súčinnosti. Na summite bola ako zvláštny hosť taktiež prítomná premiérka Ukrajiny Julija Tymošenková. Premiéri podporili snahu Ukrajiny o integráciu do Európskej únie, ako aj prehĺbenie ďalšej spolupráce štátov Visegrádu s Ukrajinou.

V Maďarsku bolo iste za posledný mesiac najvýznamnejšou udalosťou voľba novej hlavy štátu. Za prezidenta si 7. júna, až v treťom kole voľby, poslanci maďarského parlamentu vybrali bývalého predsedu ústavného súdu, ekologického aktivistu a renomovaného profesora práv Lászlóa Sólyoma. Vo funkcii nahradí doterajšiu hlavu štátu Ferenca Mádla, ktorému mandát vyprší 3. augusta. Vládnej Maďarskej socialistickej strane sa tak nepodarilo presadiť svojho kandidáta súčasnú predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú. Odmietla ju totiž podporiť menšia koaličná strana Zväz slobodných demokratov. Nepozdávala sa im predstava, že by post prezidenta mal zastávať stranícky politik, ale skôr široko uznávaná nezávislá osobnosť. Obaja doterajší demokratickí prezidenti Árpád Göncz i Ferenc Mádl túto podmienku s menšími výhradami spĺňali. Naopak, kandidatúru pôvodne občianskeho kandidáta L. Sólyoma podporilo opozičné Maďarské demokratické fórum a približne dva týždne pred prezidentskými voľbami i najsilnejšia opozičná konzervatívna strana Zväz mladých demokratov – Maďarský občiansky zväz (FIDESZ-MPP). V treťom kole voľby zaň hlasovali i zástupcovia z vládnej koalície, konkrétne niektorí poslanci liberálnych slobodných demokratov. Zvolenie L. Sólyoma znamenalo, že hlavná vládna strana prvý raz od roku 1990 nedokázala do úradu prezidenta presadiť vlastného kandidáta. Politická kríza vládnej koalície síce nenastala, ale to, že sa koalícii nepodarilo nájsť a presadiť spoločného kandidáta oslabuje postavenie vlády a tiež autoritu premiéra Ferenca Gyurcsányho. I keď je funkcia hlavy štátu v Maďarsku prevažne reprezentatívna, keďže väčšinu právomocí vykonáva premiér, pre socialistov to necelý rok pred parlamentnými voľbami znamená vážnu stratu prestíže.

Z tlačovej konferencie premiérov V 4. Zľava Jiří Paroubek, Mikuláš Dzurinda a Marek Belka.

Foto: archiv

Pre zmenu v poľskej spoločnosti v súčasnosti najviac rezonuje otázka: "Spolupracoval premiér Marek Belka s poľskou komunistickou tajnou službou, alebo nie?" Ide o ďalší zo série lustračných sporov v Poľsku, ktorý musí objasniť Lustračný súd za pomoci Ústavu pamäti národa. Samotný M. Belka to odmietol a v týždni požiadal Ústav pamäti národa, aby zverejnil jeho spis, ktorý si viedla poľská rozviedka. Chcel sa tak brániť proti obvineniam pravicovej opozície (najmä zo strany predsedu radikálne pravicovej Ligy poľských rodín Romana Giertycha), že bol agentom. O deň nato 22. júna spomínaný Ústav Belkov spis sprístupnil vedcom a novinárom. Ešte týždeň predtým však M. Belka priznal, že v roku 1984, keď ako doktor ekonómie na Lodžskej univerzite išiel na štipendijný pobyt na univerzitu do amerického Chicaga, podpísal tzv. cestovnú inštrukciu. Tento doklad, ale nie je záväzkom na spoluprácu a jeho podpis bol vtedy bežnou procedúrou pri zahraničných cestách. Okrem toho neexistuje konkrétny dôkaz, žeby úradujúci predseda vlády spolupracoval s komunistickou tajnou službou. Opozícia má nato iný názor. Podľa R. Giertycha to dostatočný dôkaz spolupráce agenta "Belcha", ako znelo Belkovo krycie meno, je. Z tohto dôvodu ho opozícia vyzvala, aby odstúpil z premiérskeho kresla. Podľa stanoviska Lustračného súdu, Ústavu pamäti národa i súčasných tajných služieb však zo spisu jeho spolupráca s komunistickou rozviedkou vôbec nevyplýva. Na stranu M. Belku sa postavil aj prezident Alexander Kwaśniewski. Požiadavka opozície, aby súčasný premiér M. Belka podal demisiu, sa zdá byť nezmyselnou, keďže ju sám, i keď v úplne inej súvislosti podal pred niekoľkými týždňami. Prezident A. Kwaśniewski ju vtedy neprijal. Navyše parlamentné voľby v Poľsku sa uskutočnia o tri mesiace.

V Česku, ako i na Slovensku sa za obdobie posledného mesiaca v politickej oblasti až tak nič vážne neudialo. Azda ak opomenieme škriepenia a obviňovania vládnych politikov s opozíciou ohľadom napr. stavu v spoločnosti alebo s úvahami o predčasných voľbách; resp. vzájomné obviňovania medzi koaličnými partnermi, kto ma na svedomí prípadnú krízu v koalícii. Skrátka, pravidelný politický folklór. Situácia na Slovensku je teraz dramatickejšia. "Kríza v slovenskej vládnej koalícii sa vyostruje", píšu niektoré slovenské a zahraničné periodiká, prinášajú správy ďalšie masmédiá. Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) uvažuje o vystúpení z pravicovej vládnej koalície a pohrozilo, že spory v koalícii by mohli dokonca viesť k predčasným parlamentným voľbám. Nezhody v koalícii, ale viac-menej trvajú už od jej zostavenie po voľbách v roku 2002. Ide v nej najmä o vzájomnú animozitu dvoch pravicových strán – kresťansko-konzervatívneho KDH a liberálnej Aliancie nového občana (ANO). V poslednej dobe bolo ich hlavným sporom hlasovanie v parlamente o dôvere ministrovi školstva Martinovi Froncovi z KDH. ANO mu vtedy odmietlo vysloviť dôveru. A aj keď bolo hlasovanie právne nezáväzné a minister naďalej zotrval vo svojej funkcii, prehlbuje to len ďalšie rozpory v koalícii. Domnievam sa, že k predčasným voľbám nedôjde. Je to len akási "príprava" pred riadnymi parlamentnými voľbami, ktoré by mali byť koncom septembra budúceho roku.

Radovan Čaplovič

Volba nového maďarského prezidenta

V pondělí 6.6. začal maďarský parlament volit nástupce dosavadního prezidenta Ference Mádla, kterému v srpnu končí mandát. Hlasování to bylo výjimečné, neboť až dosud měly všechny volby prezidenta od roku 1990 jasného favorita. Mádla sice zvolil parlament až ve třetím kole, kdy mu stačila nadpoloviční většina hlasů, ale bylo předem jasné, že právě ve třetím kole je získá. Před letošními volbami měli největší šance László Sólyom, nezávislý kandidát a po roce 1990 první předseda ústavního soudu, kterého podporoval i vůdce opozice Viktor Orbán, jenž mimochodem navrhl a prosadil do funkce prezidenta Mádla, a Katalin Sziliová, kandidátka vládních socialistů a současná předsedkyně parlamentu. Ač Sziliová o funkci prezidenta velmi stála, odmítla ji podpořit menší koaliční strana Svaz svobodných demokratů, který tvrdil, že prezidentem by měla být nezávislá osobnost, a ne stranický politik. Premiér Gyurcsány kvůli Sziliové nemohl navrhnout jiného kandidáta, navíc by mu odchod přední představitelky vnitrostranické opozice vyhovoval. To že nakonec zvítězil kandidát opozice Sólyom, je po volbách do Evropského parlamentu další prohrou vládní koalice, i když těsnou (pro Sólyoma hlasovalo 185 poslanců, pro Sziliovou 182).

László Sólyom

Foto: archiv

Ještě v polovině května nic nenasvědčovalo tomu, že by se prezidentem mohl stát Sólyom, protože byl navržen jednou z občanských iniciativ a bez podpory politických stran měl jen malé šance na úspěch, navíc ho podle průzkumu vůbec neznalo 40 % Maďarů. Na konci května jej ale podpořil Orbán a jeho strana Fidesz (Svaz mladých demokratů). O tomto mimořádně důmyslném tahu se ještě před prezidentskou volbou říkalo, že vrazí klín mezi dvě strany vládní koalice. To se také podařilo; po prohře Sziliové se u socialistů dokonce hovořilo o konci koalice a o odvolání současného vedení, protože se prý Sziliové dostalo od premiéra Gyurcsányho jen vlažné podpory, dokonce se uskutečnil mimořádný sjezd Maďarské socialistické strany. I když by se premiér Sziliové rád zbavil, přece usiloval o nalezení společného kandidáta s koaličními liberály. Většina socialistů však chápala volbu jako věc prestiže a domnívala se, že liberálové na poslední chvíli změní názor. (Liberálové se nakonec volby nezúčastnili – s výjimkou poslance Imreho Mécse, který hlasoval ve třetím kole -, a umožnili tak Sólyomovi zvítězit.) Emoce však pomalu utichají, neboť socialisté si samozřejmě uvědomili, že kdyby vyměnili vedení strany nebo by rozložili koalici rok před parlamentními volbami, zřejmě by je neuchránilo nic od další volební porážky.

Obě opoziční strany Fidesz a Maďarské demokratické fórum (MDF) sice slaví vítězství svého kandidáta, prezidentská volba ale poznamenala i jejich vztahy. Sziliová totiž dostala v prvním kole více hlasů, než je socialistických poslanců, na což následovalo jmenovité obvinění tří poslanců MDF šéfem poslanců Fideszu Jánosem Áderem, že se tito dali koupit a že pro Sziliovou hlasovali oni. Později se ovšem ukázalo, že pro Sziliovou hlasovalo v prvním kole vícero nezávislých poslanců schválně, aby to vypadalo, že má šanci uspět. Socialisté ji po prvním kole již nemohli stáhnout a nahradit jiným kandidátem, který by byl např. přijatelný i pro liberály, a měl by tak větší naději na úspěch.

Maďaři jsou s volbou svého nového prezidenta spokojeni. Přestože o sobě Sólyom prohlašuje, že je nadstranický, pravicová opozice ho prohlásila za svého a jeho dosavadní působení rovněž nasvědčuje tomu, že bude nakloněn spíše pravici.

Pár slov o novém maďarském prezidentovi

Nový maďarský prezident László Sólyom se koncem 80. let aktivně účastnil protestů proti dostavbě vodního díla Gabčíkovo-Nagymaros. Jako zakladajíci člen Maďarského demokratického fóra se Sólyom v tomto období zúčastnil rokování u tzv. opozičního kulatého stolu, na kterých vznikající protikomunistická opozice postupně vytvořila taktiku v boji proti Nagymárosi. Sólyom byl členem organizace Dunajský kruh a jejím právním poradcem. Maďarsko postupně práce na svém území zastavilo a nakonec od výstavby dolního stupně soustavy vodných děl a účasti na výstavbě díla v Gabčíkovu úplně odstoupilo.

Jan Křivinka